Rozhovor
„Ako býva sochárka so záľubou aj v ľudových tradíciách“
14.10.2017
  • Ako býva úspešná rómska režisérka

    Verí, že filmy dokážu spájať ľudí, a preto svoj život zasvätila boju za ľudské práva. Dokumentárnou tvorbou a…

Pre rozhovor s témou bývania azda niet povolanejšej osoby, akou je sochárka a organizátorka public art projektov. V súkromí zbiera koníky a miluje Čičmany. Vo svojej práci spája umenie s aktívnou ideou krajšieho a kultúrnejšieho verejného priestoru. Aké je krásne bývanie, súkromné i verejné, podľa Niny Augustínovej Šoškovej? 

 

Nina, ty momentálne bývaš v Bratislave ale pôsobila si aj v Prahe. Nepremýšľala si, že sa v českej metropole usadíš natrvalo?

V Prahe som študovala v rámci doktorandského štúdia celé 3 semestre, konkrétne v ateliéri Tomáše Vaňeka, úžasného človeka a pedagóga. Boli to výborné časy, mám na Prahu veľa krásnych spomienok. Našla som si tam veľa priateľov a vždy sa do Prahy rada vraciam. Po škole som však ani na chvíľku nezauvažovala, že by som ostala žiť mimo domova. Vždy som sa chcela vrátiť na rodnú hrudu. A som tu happy!

 

Kuchyňa : obrazy od výtvarníčky Evy Činčalovej
 

Vyštudovala si sochárstvo a doktorandské štúdium s presahom do konceptuálnej tvorby, ale viac ako interiérovej statickej tvorbe sa venuješ rôznym aktívnym exteriérovým umeleckým aktivitám, však? Založila si občianske združenie Outdoor gallery a si kurátorkou medzinárodného festivalu pre verejný priestor – „MEDZICENTRUM“...

Áno, skončila som ateliér Socha, plocha, priestor u doc. Juraja Saparu na Akadémii Výtvarných umení v Banskej Bystrici. Tam som aj kontinuálne pokračovala v doktorandskom štúdiu s možnosťou študijnej stáže na, už spomínanom, AVU Praha, ateliéri Konceptuálního zkoumání. Počas štúdia som založila festival umenia pre verejný priestor „Medzicentrum“, ktorý sa orientuje na umenie pre verejný priestor. Tento formát od roku 2010 v pravidelných intervaloch pripravujem s prizvanými hosťami a umelcami pre danú tému. Navštevujem kultúrne centrá, spolupracujem s umelcami, teoretikmi i kurátormi, ktorí majú k téme public art blízko a venujú sa jej dlhodobejšie. V praxi, na základe pobytu v dohodnutom  kultúrnom zázemí, umelci tvoria svoj výskum, ktorý následne spracujú do podoby umeleckého diela ako reakcie na daný priestor. Výstupom sú rôzne médiá - socha, objekt, inštalácia, fotografia, maľba, video-art, performance atď. Tie sú následne vystavené v onom mieste a tvoria súčasť katalógu z ročníka. Doposiaľ Medzicentrum navštívilo 96 skvelých umelcov z domova i zo zahraničia, napr. Nemecka, Japonska alebo Poľska. Prezentovali sme niekoľko výtvarných zásahov do verejného priestoru. Spolupracovala som pri tom s viacerými kultúrnymi centrami a inštitúciami, napr. Banská Stanica Contemporary v Banskej Štiavnici,  Stanica Žilina Záriečie, EHMK Košice 2013 / Projekt SPOTs, Periferné centrá v dedinke Dúbravica atď.

 

Z môjho pohľadu sa vlastne zaoberáš, zjednodušene povedané, skrášľovaním a skultúrňovaním bývania nás všetkých. To je, hoc noblesná, i neľahká a častokrát možno i nevďačná misia. Čo ťa motivuje?

Vždy ma doma učili, že je dôležité, aby človek robil to, čo ho baví. Musí to robiť s láskou, a keď to tak je, z jeho práce je aj cítiť. A potom ho to dokáže aj uživiť. Ďalší dôležitý faktor je mať svoje oči otvorené, vnímať nové možnosti, nápady, spoluprácu a nebáť sa realizovať svoje sny.


 

Broskyňové kreslo, broskyňový koláč

 

V bratislavskom Kunsthalle Verejný priestor i prednášaš.  Je o túto tému záujem? Badať zmenu v zmýšľaní o nej u mladšej generácie?

Áno, a myslím, že na základe dobrej návštevnosti má stále cyklus zmysel. Prinášať aktuálne témy a umelecké projekty ľuďom sa stále oplatí. Mladšia generácia Slovákov má dnes veľa možností a je na ich voľbe, ako tieto možnosti využijú. Som rada, že na môj cyklus chodí stále iné publikum, nakoľko sa snažím témy a prizvaných hostí variovať z rôznych oblastí kultúry a médií. 

 

V súvislosti s projektami vo verejnom priestore, napríklad na bratislavskom „Šafku“ boli v minulosti zo strany miestnych a samospráv i negatívne ohlasy a opatrenia. Ty sa stretávaš pri svojej práci pre verejný priestor vždy s ochotou spolupracovať – u verejných inštitúcií, či pochopením, u skôr narodených miestnych?

Nie, nestretávam sa vždy s ochotou. Nie je to jednoduché, ani na úradoch, ani s pochopením od ľudí, či už sediacich na úradoch alebo obyvateľmi. Ale kde je vôľa, tam je cesta. Nehovoriac o tom, že najprv musíte získať na projekt, napríklad festival Medzicentrum, dotáciu, aby ste mali priestor ho každý rok vo verejnom priestore uskutočniť. U mňa organizovanie projektov tohto typu vždy nakoniec dobre dopadlo. Zrejme treba mať i šťastie na ľudí, ktorých na spoluprácu prizvete a oslovíte.

 

Svadobný dar od rodiny : Koníky, Milo Jaroš 

 

Prečo a kedy si sa rozhodla aktívne zapájať do “kultúrneho prostredia“?

Všetko to začalo v detstve. Rodičia ma zapisovali na všetky krúžky, aké sa dali absolvovať. A dodnes som im za to vďačná. Naučilo ma to tímovému duchu, ale i spracovať trému. Navyše, vďaka tomu mám dodnes úžasné spomienky a dobrých priateľov. I keď častokrát som kvôli krúžkom nemala čas na “sídliskové srandy“ s kamošmi, neľutujem. Celé detstvo som viac-menej vyrastala na žilinskom Bulvári, v rodinnom dome mojich starých rodičov, odkiaľ som mala všetky aktivity po škole bližšie. Čiže som vlastne také mestské, plno socializované, socialistické dieťa. Aj keď sme celé moje detstvo bývali na sídlisku. A každý víkend sme s rodinou vyrazili na vidiek, na našu pomaľovanú chalupu v Čičmanoch. Tu zas bola úplne iná kultúra, ako tá mestská. To je dôvod, prečo ma kultúrne prostredie tak ovplyvnilo a dodnes sa doň aktívne zapájam.

 

Ako veľmi Čičmany ovplyvnili teba a tvoju tvorbu?

Veľmi. Dodnes nám turisti nahliadajú do okien chalupy počas rodinného obeda. Zo začiatku som sa cítila ako v skanzene, teraz to už neriešim. Dnes som hrdá, že máme takúto hodnotnú pamiatku, ktorú chodia ľudia obdivovať. Čičmany sú nádherné miesto, kde som prežila takmer celé detstvo, všetky prázdniny, zimné i letné. Naučila som sa tu lyžovať, mať vzťah k prírode, milovať turistiku a chodiť na hríby. Na dvore nám kikiríkali kohúty a džavotaly husi, absolvovala som vizitu v kravíne a sedenie na býkovi v JRD. Alebo som si vyrábala nábytok z dreva a šila, či štrikovala šaty bábikám. Počas návštev Čičmian mi ale vždy vadilo, že turistom sa z tej krásy vlastne málo ponúka. Múzeum bolo otvorené, ale miestne suveníry ho dôstojne nereprezentovali. Keď si chcel turista odniesť z tohto nádherného kraja niečo na pamiatku, nemal moc na výber. Teraz sa to už zmenilo, aj vďaka príchodu manželov Kudjakovcov. Tí značne prispeli k zveľadeniu dediny, práve ľudovou kultúrou a organizáciou hodnotného programu. Sprístupnili turistom i rôzne miestne tradície a zvyky, napríklad výrobu ovčieho syra alebo štrikovanie typických miestnych ponožiek. Slovo „suvenír“ teda získalo skutočnú hodnotu. Predtým znamenalo väčšinou iba “tradičné slovenské“ tričká s potlačou ale so štítkom “Made in China“. Toto konštatovanie sa však netýka iba Čičmian. Hovorím zo skúseností z rôznych darčekových predajní pre turistov, a to na celom Slovensku. A stále sú ešte miesta, kde je, žiaľ,  návštevníkom ponúkaný iba takýto typ umelých suvenírov.

 

Vytvorené na Slovensku, design Nina Augustínová Šošková : On a Ona Čičmany, kľúčenka; Kniha Slovenská vyšívka - inšpirácie

 

Ako event managerka pracujueš aj na projektoch, ktoré nesúvisia s umením? Dá sa v našich zemepisných šírkach vôbec uživiť iba napĺňaním idey krajšieho bývania pre všetkých?

Pracujem ako Event Specialist v jednej medzinárodnej spoločnosti. Práca je kreatívna a baví ma. Nie je monotónna a prichádzame neustále do kontaktu so zaujímavými ľuďmi, ktorí sú zväčša pozitívne naladení z organizácie podujatia. To sa v prostredí slovenskej kultúry nie vždy stávalo, aspoň v niektorých inštitúciách. Ani odmena za odvedenú prácu nie je v umení, žiaľ, stále dostatočne ohodnotená. Popri práci, ktorá ma živí a baví, spolupracujem a tvorím na svojich projektoch. Okrem „Medzicentra“, je to napríklad obľúbené „Vytvorené na Slovensku“. Prednedávnom sa mi podarilo úspešne dokončiť ilustráciu knihy Inšpirácie - Slovenská ľudová výšivka v spolupráci s ÚĽUV. Veľmi ma potešilo, že kniha sa do 2 mesiacov od jej vydania vypredala. Tému „umenie pre verejný priestor“ ale obľubujem zo všetkých svojich aktivít najviac. Rada spoznávam nové mestá, miesta, opustené lokality, ich ducha, históriu, či problémy. Vo verejnom priestore prichádzam častejšie do kontaktu s náhodným divákom, ktorý nemá cielene namierené do galérie. A to ma baví. Jeho prítomnosť a reakcie totiž dopĺňajú i podčiarkujú výtvarný zámer umelca. Myslím, že to je to zrkadlo, ktoré „umenie pre verejný priestor“ sprostredkuje. Galerijná forma prezentácie má odlišný charakter. Pozorovateľ sa kontaktuje cielene so zámerom umelca, niečo očakáva a už má isté predsudky skôr, ako vôbec vstúpi do vnútra.

 

S manželom Richardom aktuálne finišujete zariaďovanie vlastného bytu v Bratislave. Ako podľa teba dnes môžu mladí ľudia spojiť platenie hypotéky a zariaďovanie nového bývania?

Veľa ľudí z môjho okolia a generácie 30+ už premýšľa nad vlastným bývaním a vytvorením si svojho vysnívaného hniezda. I keď je to dnes bez zaviazania sa banke veľmi ťažké. Človek musí preukázať, že je zamestnaný, má dostatočne vysoký plat a splniť všetky kritéria... Pre mnoho ľudí je náročné sa osamostatniť a nadobudnúť tak svoj sen. Mám však v okolí veľa priateľov, ktorí majú ambíciu si zariaďovať svoje príbytky s citom. Premýšľajú o zvolených doplnkoch a materiáloch do interiéru a pracujú so zachovalými kúskami po svojich starých rodičoch. Tak je to aj u nás. Je super, keď nové bývanie viete citlivo skombinovať so starým, hodnotným nábytkom. Veď práve ten je dnes na trhu žiadaný a trendy, obzvlášť repasovaný nábytok z obdobia 50-80.rokov minulého storočia.

 

Kuchyňa

 

Aké máš rada interiéry a kto mal u Vás doma “hlavné slovo“ pri zariaďovaní Vášho spoločného domova?

S manželom Richardom sme vždy všetko preberali a navrhovali spoločne. Nápad som mu „ako kreatívec“ v rodine predložila, a pre lepšiu predstavu i naskicovala. Následne sme spoločne vyberali najlepšiu variantu a realizovali finálne verzie spolu. Celá prerábka nášho tehlového „neobarokového“ bytu, ktorý je, mimochodom, zapísaný v pamiatke, bola super. Veľa nám pomohla rodina, bratranci a môj otec Karol. Všetko sme sa snažili robiť citlivo a hlavne, aby to pôsobilo čisto a priestranne, nakoľko náš byt nie je veľký (52m2).  

 

Nielen vďaka organizácii “outdoorového umenia“ tráviš veľa času na cestách. Kde sa cítiš najlepšie a k čomu sa rada vraciaš?

Stále s manželom cestujem, spoznávame miesta, mestá, dedinky... Rada beriem na svoje obľúbené miesta Richarda a opisujem mu zážitky, ktoré som tam zažila. Najradšej v zime chodievame spolu na lyže, ja skialpujem, on je zas vášnivý snowboard-ista. Často navštevujeme Čičmany. I naša svadba bola v Čičmanoch, napokon, kde inde by mohla byť, ak nie práve tam. O návratoch do rodnej Žiliny ani nehovoriac. Tam chodievam najradšej! Čo sa týka spoločných ciest za hranice, tento rok sme počas leta navštívili Južnú Moravu a Čechy. Oddýchli sme si pri mori v neďalekom Slovinsku a spoznali sme aj Slovinské vnútrozemie a zaujímavé dedinky. Na jeseň sa chystáme do Poľska za umením a kultúrou. V zime sa zas tešíme na tradičnú lyžovačku vo francúzskych Alpách. No a vo Februári očakávame nový prírastok doma, čo bude naša najväčšia radosť.

 

Obývačka : obraz vyšívaný do plechu od sochárky Ivany Slávikovej, koníky a regál s Richardovou zbierkou platní

 

Čo ťa inšpiruje na jednotlivých miestach na Slovensku? Priestor, ktorý je možno zaplniť, miestni obyvatelia, okolie, detaily na ktorých sa dá stavať...

Nikdy nevieš, čo a kde ťa inšpiruje. Na Slovensku je veľa podnetov, prekrásnych miest a lokalít, ktoré milujem. Tiež ma inšpirovalo veľa ľudí z môjho okolia. Najradšej chodievam do prírody, na hory a spoznávam históriu. Mám rada príbehy miest. Obľúbené miesta? Vždy sa rada vraciam do Čičmian, na našu chalupu. Učarovala mi Banská Štiavnica s jej tajchami, prírodou a kultúrou. Mám rada historické mesto Topoľčany, Trnavu vs. Malý Rím a jeho kultúru, mesto Martin so skvelým divadlom. V Bratislave som našla druhý domov, kde si zakladám rodinu. Na východe, v Košiciach, som zas strávila krásne 2 roky života a spoznala skvelých ľudí. Milujem Slovenský raj a Naše Tatry. No predovšetkým je to Žilina, môj domov, kde mám rodinu a priateľov, za ktorými sa rada vraciam. Raz sa tam s mojou rodinkou vrátim. Verím, že sa mi to podarí.

 

Spálňa : farebné sny

 

Spolu s Lenkou Sršňovou ste autorkami a zakladateľkami projektu „Vytvorené na Slovensku“. Prvý ročník prebehol v Čičmanoch, druhý v rodnom kraji Lenky Sršňovej – v Ružomberku. Ako vznikol celý nápad a spolupráca?

V roku 2015 som oslovila Lenku na spoluprácu vytvárať pre ľudí skutočné slovenské suveníry. Jednoducho sprostredkovať náš dizajn a umenie ľuďom. Prinášať im ho bližšie, priamo do regiónov, ktoré turisti navštevujú. Dnes projekt Vytvorené na Slovensku organizujem sama, s prizvanými autormi a odborníkmi. Vychádzame z ľudových tradícií, námetov a remesiel, ktoré meníme do atraktívnej súčasnej podoby. Pripravujeme pre milovníkov tradícií a ľudovej kultúry originálne ručne vytvorené produkty a dizajnérske “polotovary”, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých regiónoch. Všetko inšpirované folklórom a dedičstvom našich starých rodičov. Naše diela si môžu návštevníci dotvárať za pomoci odborníkov na "Tvorivých dielňach". Doposiaľ sme navštívili regióny Čičmian a Liptova / Ružomberka. Do budúcna chystáme s projektom spoluprácu s Petrom Trnkom - Modrotlač a Tvorivé dielne v spolupráci s POCTIVO.COM. Všetko to ale závisí i od grantovej dotácie, na ktorej sme, žiaľ, závislí v rámci financií a príprav projektu.

 

Na čo “Vytvorené na Slovensku“ sa môžeme tešiť tento rok?

V tomto roku máme rozbehnutú spoluprácu s projektom YOGINESS _ umenie sa nosí a s Davidom Reitšpisom, ktorý stojí za značkou WOOD&ROLL. Opäť budú i tvorivé dielne Vytvorené na Slovensku, ktoré aktuálne pripravujem. Čoskoro zverejním viac na webe a na sociálnej sieti FB.

 

Čo pripravuješ v blízkej budúcnosti?

Založiť si rodinu a venovať sa stále veciam, ktoré ma bavia a napĺňajú!

 

Nina so svadobným darom od kurátorky Niny a Aleny Vrbanovej, A. Brunovský - Milenci

 

Zariaďte si bývanie podľa Niny!
      

 

 

 

 

 

 

Čerstvé novinky zo sveta bývania a dizajnu?

Inšpirácie pre krásny interiér môžu zaklopať i na dvere vášho domova, otvoríte?